Sobota, 24. august, 2019 | Meniny má Bartolomej

Na Pustý hrad vystúpia aj s Parkinsonom

Je to určitá skúška, či výstup zvládneme aj tento rok, hovorí predsedníčka Spoločnosti Parkinson Slovensko Katarína Félixová.

(Zdroj: Ilustračné: pustyhrad.com)

Už piaty rok po sebe sa na túru na Pustý hrad nad Zvolenom vydajú ľudia s diagnózou Parkinsonova choroba.

Podujatie k Svetovému dňu Parkinsonovej choroby, ktorý pripadá na 11. apríl, organizuje Spoločnosť Parkinson Slovensko, ktorá združuje ľudí postihnutých touto chorobou, ich rodinných príslušníkov a odborníkov.

„Naším základným poslaním je robiť čo najviac pre skvalitnenie a uľahčenie života pacientov s Parkinsonovou chorobou,“ hovorí predsedníčka spoločnosti Katarína Félixová. „Snažíme sa podchytiť ľudí s Parkinsonom a ukázať im, že aj s takýmto ochorením sa dá žiť plnohodnotný život.“

Výstup na túto zaujímavú archeologickú lokalitu je príležitosťou šíriť povedomie o poslaní spoločnosti a upriamiť pozornosť na problémy, ktoré pacientom choroba prináša, dodáva Félixová. Spoločnosť ho pripravila na 5. apríla.

Keďže Parkinsonova choroba spôsobuje postupné zhoršovanie problémov s motorikou, je pre návštevníkov pripravených niekoľko trás – náučným lesným chodníkom, asfaltovou cestou a tí, ktorí majú už problém s dlhšou chôdzou alebo sú imobilní, majú možnosť nechať sa odviezť na Pustý hrad autom, kde bude pripravený program o dejinách hradu.

„Výstup na Pustý hrad je určitá skúška, či ho zvládneme aj tento rok,“ konštatuje Félixová. „Je to náš spôsob oslavy, že sme to nevzdali a vieme žiť aktívne aj s chorobou. “

Strata motoriky

Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postupuje zväčša pomaly, ale nezvratne, pričom pacient postupne stráca kontrolu nad koordináciou pohybov svojho tela. Paralyzujúce ochorenie získalo pomenovanie podľa lekára Jamesa Parkinsona, ktorý ho začiatkom 19. storočia ako prvý popísal v knihe (Esej o trasľavej obrne, 1817).

„Výskyt Parkinsonovej choroby na svete sa udáva v rozmedzí od 100 do 300 pacientov na 100-tisíc obyvateľov. Na Slovensku žije približne 12- až 15-tisíc pacientov s touto diagnózou,“ hovorí Ján Necpál, lekár neurologického oddelenia Nemocnice vo Zvolene.

So starnutím populácie, ale aj skvalitnením diagnostiky sa počet pacientov s Parkinsonovou chorobou zvyšuje.

Čo je Parkinsonova choroba

Podstatou Parkinsonovej choroby je odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín. Táto látka je dôležitá pre prenos nervových signálov, teda riadenia a koordinácie pohybu a činnosti svalov.

„Príznaky vyvstávajú z postupného ubúdania dopamínu v štruktúre mozgu,“ vysvetľuje Necpál. „Rýchlosť ubúdania je u každého pacienta iná. Keď vzniká ochorenie v neskoršom veku, jeho priebeh je zväčša miernejší.“

Nedostatok dopamínu spôsobuje, že pacient postupne stráca schopnosť ovládať svoje pohybové funkcie, postupne nie je schopný vykonávať bežné činnosti, neraz stráca schopnosť chodiť, pohybovať sa a môže mať aj problémy s prijímaním potravy.

Prečo dochádza k poškodeniu buniek tvoriacich dopamín, dnes ešte stále nie je jasné, svoju úlohu určite zohrávajú genetické predispozície a civilizačné vplyvy.

Základné príznaky

Parkinsonova choroba sa objavuje u mužov aj u žien približne po 50. roku života, aj keď prvé príznaky sa môžu objavovať už skôr. „Začiatok ochorenia je často nešpecifický. Typickému pokojovému trasu, stuhnutosti svalstva, spomalenosti pohybu a šuchtavej chôdzi predchádza rad príznakov, ktoré sú ťažšie rozpoznateľné,“ konštatuje Necpál.

„Patrí k nim porucha spánku, zápcha, bolesti šije, ramien či porucha čuchu. Práve toto sú príznaky, z ktorých sa puzzle Parkinsonovej choroby v praxi niekedy ťažko skladá.“

Pacient postupne stráca kontrolu nad telom a telesnými funkciami, pričom kognitívne funkcie môžu zostať zachované. Keďže postup ochorenia je pomalý, trvá niekedy aj roky, kým sa od trasenia rúk v pokoji dospeje k diagnóze Parkinsonova choroba.

Možnosti liečby

V súčasnosti existujú lieky, ktoré umožňujú udržiavať pacientov s Parkinsonovou chorobou v dobrej kondícii. „Keď sú liečení adekvátnymi dávkami liekov nahrádzajúcich dopamín, prežívajú akési medové týždne, alebo lepšie povedané roky. Počas tohto obdobia je ich stav subjektívne prijateľný a príznaky sú liečbou dobre kompenzované, pociťujú aj zlepšenie kvality života,“ vysvetľuje Necpál.

Dĺžka ochorenia spôsobuje neskôr komplikácie, ktoré sa dajú individuálnym prístupom lekára zvládať pomerne dlhé obdobie. U časti pacientov je neskôr nutné zvažovať aj invazívnejšie spôsoby liečby.

Na Slovensku existujú tri centrá v Bratislave, Martine a Košiciach, ktoré sa venujú liečbe Parkinsonovej choroby aj najmodernejšími, technologicky inovatívnymi spôsobmi liečby, ako sú hĺbková mozgová stimulácia alebo kontinuálne podávanie účinnej látky priamo do tenkého čreva pomocou intestinálej pumpy. Týmito modernými postupmi dokážu špecialisti efektívne upraviť pohyblivosť pacienta a zlepšiť aj jeho psychický stav.

Výstup na Pustý hrad organizuje Spoločnosť Parkinson Slovensko s Mestom Zvolen a združením Priaznivci Pustého hradu.

Článok je kópiou pôvodného článku, ktorý sa nachádza na adrese: http://zvolen.sme.sk/c/7152193/na-pusty-hrad-vystupia-aj-s-parkinsonom.html

Hlavné správy zo Sme.sk

Rozhovor

Mexickí Indiáni zapaľujú bohom cigarety a strieľajú pre nich petardy (rozhovor)

Slovenský mexikanista objavuje posvätné miesta Indiánov.

Slovenský etnológ Radoslav Hlúšek skúma rituály mexických Indiánov
Komentár šéfredaktorky

Nemôžu zo seba vyvrátiť Kočnera ako pokazené jedlo

Kočner nie je fikcia, nie je vymyslená Marvelovská figúrka.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Blcháč zo Smeru: Kočnera poznám ako podnikateľa od nás

Kočner písal nielen o politikoch, tvrdí primátor Liptovského Mikuláša.

Ján Blcháč.
Ilustračná fotografia.